Príspevok

 Ahoj milí čitatelia.

Jeden príjemný sobotný večer som strávila u mojej kamarátky.
Keď sa už začalo stmievať, pomaly som sa pobrala domov. Cestou po schodoch v tmavej chodbe som sa zahľadela do vtáčika v klietke, keď v tom som na schodoch zle stúpila. Bolo to, akoby som stúpila do prázdna.
Keďže som si nevedela udržať rovnováhu, padla som, no našťastie som si iba udrela nohu a nič viac sa mi nestalo.

Kamarát Milan, ktorý má štúdio kraniosakrálnej biodynamickej terapie menom "Mandala Garden" ma po dopočutí mojej malej nehody oslovil, aby som spomínanú terapiu vyskúšala.
Ponuku som s radosťou prijala.
Počas liečby som sa cítila ľahká, akoby zbavená všetkých kostýmov, EGA a všetkého sveta.
"Som, kto som", užívam prítomného okamihu.
Človek sa stráca do takého prázdna, odovzdá sa, necháva sa hýčkať pri upokojúcej hudbe. Je to dobrý pocit.

Vďaka tomuto sedeniu ma bolesti nohy a hlavy, ktoré ma trápili, prešli. Akoby sa mi nič nestalo.

Na terapiu ma´ám doteraz príjemné spomienky.
Nie je nič jednoduchšie, ako prijať pomocnú ruku a nemusieť sa bezdôvodne trápiť, či brať zbytočne lieky.
Som vďačná za to, že mám okolo seba skvelých ľudí, na ktorých sa kedykoľvek moôžem spoľahnúť.